Aký je rozdiel medzi masážou a fyzioterapiou?

Prečítajte si článok, ktorý bol uverejnení na stránke
https://www.behame.sk/rozhovory/masaz-pomoze-terapia-odhali-pricinu-bolesti-tvrdi-fyzioterapeutka-brselova
a dozviete sa viac o zakladateľke FYZIO a jej pohľadu na rozdiel medzi masážou a fyzioterapiou.
 

Pracujete ako fyzioterapeutka. Ako ste sa dostali k tejto práci?

Keď som si vyberala vysokú školu, rozhodovala som sa medzi medicínou a FTVŠ. Zhodou okolností som zistila, že existuje fyzioterapia, čo bol ideálny prienik – niečo z medicíny aj z telovýchovy. Ďalej som ani nemusela uvažovať.
 
Akú máte špecializáciu?
 
Už počas školy som si vyhliadla metodiky, ktoré ma zaujali. Najmä u ľudí, ktorí sa venovali práci so športovcami, ale mali aj iné zameranie. Konkrétne metóda Ludmily Mojžíšovej, ktorá pracovala s vrcholovými športovcami a venovala sa aj ženám. No a potom pohybová časť Pavla Kolářa – DNS (Dynamická neuromuskulárna stabilizácia). Tieto dva smery ma formovali.
 
Ako často počúvate pri práci s klientmi, že majú veľké bolesti a nevedia, čo s tým?
 
Každý deň. Takých ľudí je veľa. Súčasná populácia sa hýbe málo alebo nesprávne. Veľa sedíme, sme zaškatuľkovaní v nejakej polohe, potom máme zrazu hodinu-dve na športovanie a chceme ísť naplno. Viacerí si povedia, idem bomby a dajú sa napríklad na crossfit. Pustia sa však do toho bezhlavo. Akoby si len chceli odškrtnúť, že niečo spravili. Keď to zhrniem, ľudia majú problémy, no nemajú čas ich riešiť. Priority majú niekde inde. Potom sa stáva, že sa ocitnú v bludnom kruhu nášho zdravotníctva. Česť výnimkám. Práve preto by sa fyzioterapia mala dostať do popredia ako alternatíva riešenia problémov.

Čo bolí ľudí najviac?

 Chrbát. Či už je to krčná chrbtica, bedrová časť, platničky. Z pohľadu fyzioterapeuta sa všetko začína a končí práve pri chrbte. Aj keby došiel pacient s tým, že ho bolia kolená, dostanem sa k chrbtu. Čoraz častejšie sa stáva, že ľudia prídu už so symptómom a riešime to. Už to nie sú len bolesti hlavy, pacienti sú konkrétnejší. Povedia, že majú napríklad závrate.

Stretávate sa aj s ‘internetovými’ samoliečiteľmi, ktorí si nevedomky škodia a až keď je ich bolesť neznesiteľná, vyhľadajú pomoc odborníka?
 

Vo fyzioterapii ani nie. Niektorí sa snažia robiť cviky, na čo treba správnu techniku. K nim ich internet nenavedie. Vidia možno výsledný prejav, ale čo a ako spraviť, sa nedozvedia. Pamätám si na svoje študentské časy, keď som si niečo prečítala, videla som aj obrázky, no nevedela som, kde mám mať ruku, nohu a čo mám pri tom cítiť. Ľudí preto učíme, čo majú robiť, ale následne to už nechávame na nich, čo cvičia. Časom ich len kontrolujeme.

Aké sú najväčšie chyby ľudí pri cvičení?
 
Ja to volám hŕ efekt. Rovnako tak podcenenie signálu, že niečo v tele je zlé. Najmä, keď sa to opakuje. Základom je počúvať svoje telo.
V rámci fyzioterapie sa venujete aj masážam. Mnoho ľudí chodí na masáže, no neraz nevie, akú si vybrať a ktorá je na čo vhodná. Ako sa správne rozhodnúť, či je pre telo lepšia klasická, ayurvédska, športová masáž či masáž lávovými kameňmi, alebo, prípadne, bankovanie?
 
Začnime z opačného konca. Čo má byť výsledkom? Máte nejaký problém alebo chcete zrelaxovať? Aj my máme v ponuke relaxačné a terapeutické masáže. Pri terapeutických, či je to lymfodrenáž, reflexná alebo hĺbková masáž, alebo mäkké techniky, ideme vždy po probléme. Opuch, zatuhnutie, blokáda. Je to manuálna časť terapie. Masáž by mala byť o tom, čo cítim a čo potrebujem. Iné je to pri relaxačných masážach, ktoré majú byť o zážitku, pôžitku. Mnoho ľudí si chce len oddýchnuť, na hodinu nevnímať okolitý svet.

Aký druh masáže preferujete?
 
Terapeutickú. Je pohodlná, komfortná, niekedy bolestivá, ale pokiaľ má mať efekt, bolesť k nej patrí.
 
Aký je rozdiel medzi klasickou masážou a fyzioterapiou?
 
Aj svojím zamestnancom zdôrazňujem, že masáž je súčasťou fyzioterapie, zatiaľ čo pre maséra to o fyzioterapii neplatí. Rozdiel je v tom, že masáž vie pomôcť. Vie dosiahnuť výsledok a účinok, v princípe aj rýchlo, ale nerieši príčinu. Len uvoľňuje niečo, čo spôsobuje bolesť. A náplňou práce fyzioterapeuta je práve odhaliť príčinu bolesti. Preto terapia nie je len o masáži, ale aj uvoľňovaní, odblokovaní, mobilizácii. Nosnou časťou je náprava pohybu, ktorý spustí mechanizmu celého procesu a vyústi do pocitu nepohodlia.

Veľa ľudí si pomáha k zdravému štýlu behaním. V lete je nenáročné, v zime výrazne ťažšie. Aké sú tipy, triky na správne behanie v chladnom počasí?

Dôležité je neprestať s behom po lete. Zmenilo sa počasie, ale ak je telo zvyknuté na pohyb, má imunitu. Veľa ľudí odradí od tréningu chlad, skúškové obdobie či iné príčiny. Príde dvoj, trojtýždňový výpadok a pri ďalšom behu chcú pokračovať v rovnako tempe. Tak sa to nerobí. Respektíve, prídu následky.

Akú úlohu zohrávajú pri behu tenisky či výber oblečenia?

V súčasnej ére zlé oblečenie neexistuje. Keď tak, hovoríme o zlom odhade, čo si obliecť. A obuv? Tenisky majú byť pohodlné. Musia vyhovovať. Záleží od terénu, počasia, dĺžky vzdialenosti.
 

Čo je po ukončení bežeckého tréningu najlepší spôsob regenerácie?

Najefektívnejšia a najlacnejšia je studená sprcha. Keď sa svalstvo podchladí a následne prekrví, regenerácia je ohromná. Netreba ani strečing.
 

Špeciálne v zime využíva množstvo ľudí interiérový priestor posilňovní a behá na bežiacom páse. Aký je rozdiel behať vonku a vnútri?

Veľký. Na páse máme iný krok, dopad. Máme priestorom obmedzený pohyb. Pás je mäkký, pruží a beh na páse je strojený.

Ako sa naučiť behať na páse?

Rozdiel je napríklad v kroku. Vonku ho máme dlhší, tu sme limitovaní priestorom. Je to len o zvyku. Pás je dobrá pomôcka, ale pre telo to nie je prirodzený pohyb.
 
Spomínate si často na svoju bežeckú kariéru? Čo sa odohráva vo vašom vnútri, keď ste ako divák na pretekoch, zaznie signál pripraviť sa a pištoľ odštartuje pretekárov?
 
Neustále to prežívam. Kto chce, môže to zistiť, keď ma niekedy uvidí na pretekoch (úsmev). Atletike som sa venovala trinásť rokov, mám na toto obdobie krásne spomienky. Stačí, keď prídem na štadión a telo si hneď spomenie. Hlavou som hneď na ovále.


Boli ste šprintérkou. Ako vyzerala vaša príprava na preteky?

Každá disciplína má svoj priebeh prípravy. Začína sa všeobecnou prípravou, kde sa ide do kvantity a následne do kvality. Kvalita pri šprinte je dynamika, rýchlosť, sila. Veľa sa dbá na techniku štartu, prvých krokov, prechodu zo šliapavého do silového behu. Posun o päť centimetrov kroku hrá mnohokrát veľkú úlohu. Neraz, keď si pozrieme výsledkové listiny, kde rozhodujú tisíciny sekundy, čo je v reáli centimeter či dva, o všetkom rozhodne nanopohyb.

Odmalička ste mali vlohy stať sa šprintérkou?

Môj prvý beh som absolvovala asi v troch rokoch. Rodičia si na to spomínajú s úsmevom, šesťdesiatka mi trvala zopár minút. Topánky som si zaviazala, následne ich vyzula, vybrala kamienky. Keď som bola staršia, venovala som sa aj modernej gymnastike. Zo všetkých dievčat som bola najrýchlejšia, najďalej som skákala. Aj na základe týchto skutočností som presedlala na atletiku.


Na čo ste z atletickej kariéry najviac hrdá?

Mojím cieľom bolo vždy odbehnúť stovku pod 12 sekúnd. Bojovala som s tým asi šesť rokov. Jeden rok som mala maximum 12,02, následne 12,03. Podarilo sa mi to až pri posledných pretekoch, posledným behom.
 

S kariérou ste sa teda rozlúčili na vrchole…

Vedela som, že chcem skončiť. Tréningy a samotný šport som si už tak neužívala, nemala som čistú hlavu. To, že pri poslednom behu prišiel aj osobák, bola čerešnička na torte. Asi som si ju zaslúžila.

Pracovala ste ako fyzioterapeutka vo futbalovom Slovane. Aké bolo pohybovať sa každý deň v mužskom kolektíve? Nebalili vás hráči?

Nebalili. Ani sa o to nepokúšali. Pracovalo sa mi medzi nimi dobre. Kolektív bol super, chalani, a je jedno o akom športe hovoríme, inak vystupovali, keď boli so mnou sami, a inak v skupine.

 

Boli pri individuálnej terapii otvorení?

Počas terapie boli radi, keď ju predýchali. Na siahodlhé osobné rozhovory preto nebol priestor. Otvorenosť v profesionálom vzťahu masér či fyzioterapeut a klient však funguje.
 
O futbalistoch sa hovorí, že sú plačkovia. Boli pred ženou iní?
 
To bolo individuálne. Niekto bol precitlivenejší, niekto hrdina, alebo, nazvime to, že boli cieľavedomí. Treba zvoliť správny modus, ako na človeka. K čomu inklinuje, ako naňho.

Čo trápilo futbalistov najviac?
 

Kolená. Okrem toho priťahovače, členky, chrbát. Po zápasoch však hrali prím kolená a nejaké nakopnutia.

Kto bol najväčší tvrďas?
 

To si nespomeniem. Dobre sa mi však spolupracovalo s Kornelom Salátom, lebo bol sebavedomý.